Premiéra novej slovenskej opery je udalosť, aká sa koná raz za desaťročie. A zhruba toľko aj trvalo pripraviť v SND premiéru Doriana Graya od Ľubice Čekovskej. Projekt sa napokon podarilo dokončiť, čo je nesporný úspech.
Hudobne je to nápaditý, nanajvýš súčasný eklektický kus, poučený avantgardou aj minimalizmom, a zároveň so zjavnou ambíciou neskončiť v gete fajnšmekrov extrémnych zvukov, ale osloviť širšie publikum. Lenže asi to mala byť skôr symfónia ako opera.
Vybral som sa do SND na Janáčkovu Jenůfu. A hoci to nie je prvotriedne hudobné divadlo, skladateľa milujem a tento kus patrí k najlepším v žánri. Keď inscenácia staromódnou réžiou trocha otravuje, stačí zavrieť oči a počúvať. Nepoznám hrôzostrašnejší, intenzívnejší kus o žiarlivosti a premárnených obyčajných životoch, kde má vražda dieťaťa všetko zachrániť, aby napokon zničila aj posledné istoty. Na toto sa moderné horory plné efektov nechytajú.
Dnes, keď sa naplno vrátil lacný sentiment a falošné city, toto je vítaná antiromantika a prvá opera napísané podľa prózy, nie veršov. V Prahe ju odmietli, vo Viedni ju chcel uviesť Gustav Mahler, no s češtinou nepochodil. Až o dekádu neskôr ju do nemčiny preložil Max Brod, ten, čo objavil aj Kafku. Jasný dôkaz, že aj v provincii sa môže zrodiť avantgarda. Odporúčam. Zvlášť, keď už na prvej repríze bola poloprázdna sála, zato v nákupnom centre za oknami sa valili davy… Návštevnosť opäť zachraňovali rakúski dôchodcovia zo zelených hájov Burgenlandu.
Jednou jsem pozval dívku do opery a když řekla, že se mnou půjde, nemohl jsem tomu uvěřit. Byl jsem do ní zamilován tak, jako do žádné jiné ženy ve svém životě. Miloval jsem ji a chtěl jsem jí říct, abychom se příští den nebo týden nebo měsíc vzali, kdy bude moci, protože prostě patříme k sobě, že to tak jednoduše musí být – i když do té doby jsem o sňatku ani neuvažoval. U ní jsem ale chtěl, aby byla má žena, prostě klišé mužské sobectví, ale bylo to úpřimné a bylo to peklo.
Už jsem nebyl žádný teenager, ale po letech jsem si tak znovu připadal. Srdce mi tlouklo, kdykoliv jsem si na ni vzpoměl, a já na ni myslel pořád. Snažil jsem se dívat na to s ironií a získat odstup, jako vždycky předtím – od ní, i od sebe –, ale nešlo to, vůbec. Potřeboval jsem na ní přestat být závislý, jenže touha mě zrazovala. Já po ní chtěl toužit. Pořád se nabourávala do mých fantazií. Ještě jsem se tak úplně nezbláznil, ale domníval jsem se, že ten stav není daleko a že ho brzy hořce okusím.
A teď stála vedle mě a kadeře se jí podmanivě stáčely na šíji. I když jsme byli v Bratislavě, přišla v ten večer oděna jako na premiéru do La Scaly nebo do Met a vypadala ještě hezčí než jindy a byla to moc hezká dívka, nejhezčí, jakou jsem kdy potkal, a to jsem prošel kus světa. Díval jsem se jí do očí, třásly se mi kolena a bylo to fucking romantic!
Do bohatej zbierky bizarných slovenských podujatí pribudne v sobotu 5. marca Krištáľový ples, ktorý má ambíciu a potenciál prekonať aj najväčšie úlety slovenského šoubiznisu. Slovenské národné divadlo, ktoré má neuveriteľných deväťstopäťdesiat zamestnancov, si pri organizácii zavolalo na pomoc súkromnú agentúru.
Hlavnou hviezdou bude ruská operná diva s rakúskym občianstvom Anna Netrebko, ktorú zbožňujem. Škoda-preškoda, že si ju nebudem môcť vypočuť. Nemám totiž momentálne zbytočných sto eur na najlacnejší lístok z kategórie „biznis“, ani nehovoriac o triedach „luxury“ a „exclusive“ (smiešnych tristo jurošov za kus).
Vášeň k hudbe prináša slasť aj prekliatie. V Bratislave je tento kontrast ešte výraznejší. Túžobne čakať, či sa tu ukáže niekto ako DJ Shadow a dúfať, že do priestoru bez kyslíka príde viac ako stodvadsať ľudí. Veriť, že na mesto nezanevrú velikáni formátu Cohena, keď lístok stojí tretinu minimálnej mzdy.
Ale najhoršie to má priaznivec opery. Publikum mladšie ako sedemdesiattri rokov prakticky neexistuje. Po iks pokusoch s rôznymi frajerkami som definitívne rezignoval a chodievam sám. Medzi rovesníkmi vládne presvedčenie, že opera je geriatrický a vyšinutý žáner určený gejom, nešťastným dôchodcom a zmäteným uvádzačkám. Lenže kto raz opere prepadne, ten je stratený. To je závislosť.
Už niekoľko rokov som registroval operný festival v rakúskom Sankt Margarethen, ale vyhýbal som sa mu. Nechoď do rakúsko-maďarského operného pohraničia, nič dobré ťa tam nečaká! hovoril som si. Keď som na programe zbadal Mozartovu Čarovnú flautu, moj najmilší kus, bolo rozhodnuté.
Pred dekádou by ma na Krútňavu nik nedostal ani párom volov. Intenzívne som spoznával žáner, ale z tohto kusu som videl iba ukážky. Na javisku čudne poskakovali desiatky postáv poobliekaných v ÚĽUVe a spievali o pasení pávov, čo je činnosť, ktorú si doteraz neviem predstaviť. Hovoril som si, že takú iróniu ešte nevymysleli, aby som s Jožom Rážom zdieľal vášeň pre tanečnice z Lú, z Lúčnice.
Vedel som, že Krútňava je slovenská národná opera, preto by som si ju mal vypočuť aj pozrieť, ale keď som si prečítal obsah, lákala ma asi ako cesta v kroji na festival Východná v sprievode pána prezidenta.
7. decembra 2009 v Miláne slávnostne otvorili novú sezónu v najslávnejšom opernom dome Talianska, a možno aj sveta, v La Scale. Premiéru Carmen od Georgesa Bizeta naživo vysielali na programe Arte v HD kvalite – vďaka za to!
Je len príznačné, že naši kábloví operátori túto prvotriednu televíznu stanicu venovanú najmä kultúre a kvalitným filmom i dokumentom neustále vymieňajú za rôzne TV Doma a podobný odpad. Našťastie som konečne našiel firmu, ktorá Arte ponúka stabilne – aspoň dúfam :)
V hlavnej úlohe sa predstavila debutujúca gruzínska speváčka Anita Rachvelishvili. No vedľa nej spievala mladá slovenská sopranistka Adriana Kučerová v roli Mercédès. Blahoželám, drahá Adriana! Tento obrovský úspech slovenskej hudby si, ak zvyčajne, naše médiá vôbec nevšimli.
Mimoriadne vydarené predstavenie avantgardnej talianskej režisérky Emmy Dante sprevádzali dramatické okolnosti: masové protesty na uliciach, bitky demonštrantov s políciou, štrajk nezamestnaných – dokonca aj orchester a dirigent vyjadrili minútou ticha spriaznenosť s protestujúcimi.
Dirigent Daniel Barenboim po premiére povedal: „Pochádzam z Izraela, z krajiny prorokov a ručím vám za to, že táto Carmen sa stane legendou. Som veľmi hrdý na to, že som smel dirigovať túto premiéru.”
Adriana Kučerová, Anita Rachvelishvili
Foto: (AP Photo/La Scala press office, Marco Brescia)
