Sofia

Pozdravujem vás zo Sofie. Vyšla mi knižka v bulharčine a pozvali ma sem. Zasnežené mesto leží v kotline pod dvojtisícovkami, z ktorých najvyššia sa volá Vitoša. V centre stoja popri starodávnych kostoloch stalinské paláce. Do metra sa vchádza popri rímskych vykopávkach.

Na predmestiach sa rozprestierajú nekonečné sivé sídliská. Paneláky nie sú opravené, lebo nie je z čoho. Tá surovosť mi pripomenula časy pred tým, ako sa u nás rozmohla posadnutosť zatepľovaním a pestrým maľovaním fasád. Dôchodky sú okolo sto eur, bežné platy dvesto až tristo eur, zato ceny ako u nás.

Hovorí sa, že dnešné Bulharsko je krajina snívačov – každý sníva, že odtiaľ vypadne… Odišli už dva milióny obyvateľov. Ľudia tam nemajú ľahký život.

Napriek tomu som už dávno v nijakom meste nevidel toľko kníhkupectiev a čitateľov. Knižný veľtrh sa konal v monštruóznom kulturáku, ktorý postavil diktátor Todor Živkov pre svoju dcéru. Predstavte si päťnásobný Istropolis vymyslený sovietskym scifistom.

sofia
Spoznal som svojho vydavateľa, ktorý ročne sám vydá dvadsať kníh, z toho polovicu poéziu. Preložil kompletného Baudelaira aj Puškina a mnoho ďalších básnikov a literatúra a jazyky sú preňho všetkým. Také vydavateľstvo je pre autora splnený sen. O rok chystá aj môj dunajský román. Podpisoval som knižky, odpovedal som na otázky a spomínal na azbuku.
Obával som sa, že na večernej čítačke na Slovenskom veľvyslanectve budeme s prekladateľom sami dvaja, ale dokonca sa museli pridávať stoličky, sála bola úplne plná. Netuším, ako sa tam tí ľudia nabrali, ale bolo to pozorné a zvedavé publikum. Mimoriadnu budovu vytvoril známy český architekt Jan Šrámek a vyzerá to tam ako v talianskej dizajnérskej retro vile.

Čítal som v slovenčine a prekladateľ zasa v bulharčine. Známy kritik predniesol dlhočiznú recenziu plnú cudzích slov, ako sa na východoeurópskeho teoretika patrí.

No hlavným hosťom bola herečka Tatjana, prvá dáma bulharského Národného divadla, ktorá vyzerá presne tak, ako sa od primadony očakáva. Jej topánky sa trblietali, dlhé šaty viali a šál meral asi pätnásť metrov. Vyzerala, akoby práve prišla z Čechovovej hry. Čítala z mojej knihy, oveľa dlhšie ako pôvodne mala, a nielen prednášala, ale aj hrala a za minútu mala divákov v hrsti, ako to vedia iba veľké herečky.

Všetci za mnou chodili a hovorili Toto je bulharská Milka Vášáryová, je úžasná a je skvelé, že je tu! A ja som pritakával, dostal som od Tatiany dva horúce bozky na líca a vnoril som sa do oblaku parfumu tejto bulharskej Milky.

Potom sa pili výborné bulharské vína a oslavovali sa knihy a život. Rozumeli sme si, pretože spoločným európskym jazykom je preklad.

Písanie mi neprinieslo peniaze, ale to mi vôbec neprekáža, pretože mi prinieslo niečo oveľa cennejšie – cestovanie a nezabudnuteľné stretnutia so vzácnymi ľuďmi. благодаря!

Reklamy

One thought on “Sofia

  1. Preco, ked citam podaktore vase blogy, sa pristihnem s usmevom od ucha k uchu? :) Napriklad pri tomto, ale i tom predoslom viedenskom. (Myslim s usmevom, nie uskrnom!)
    Vdaka.

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s