Bude koho voliť?

Keby sa parlamentné voľby konali dnes, šiel by som voliť, ale odovzdal by som prázdny lístok. Nie je to dobré riešenie, ale už by som si z ponuky nevedel vybrať. Minule som si ešte zvolil z Mosta, ale šlo to do prosta.

Aj preto som zašiel na predstavenie projektu Tvoríme Slovensko, ktoré zorganizovali poslanci Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý. Vraj to zatiaľ nebude politická strana, minimálne rok nie, a možno nikdy. No každá aktivita smerom k občanom a k verejnej diskusii sa cení. Zvlášť v ére, keď odcudzenie medzi mocou a ľudom nabralo feudálne vzdialenosti a vzájomná dôvera klesla na dno Mariánskej priekopy.

Navyše títo dvaja sú síce v politike dosť krátko, no stihli toho urobiť viac, a dobrého, než mnohí naši dinosauri za dve dekády. Len škoda, že sú zrovna v hentej partaji.

1657133
Prekvapilo ma, že sa v ten večer dokola hovorilo o strane Smer-SD ako o ľavicovej a o jej voličoch tiež. To je čoraz vzdialenejšie pravde. Populisticko-sociálny charakter si táto šikovná akciová spoločnosť vybrala od začiatku, no čoraz viac ho obaľuje ľudáctvom. A to tu má už po generácie na ružiach ustlané.

Zarazilo ma, ako sa v pravicovej komunite pestuje mýtus o slovenskej pravici ako naďalej inovatívnej, progresívnej a modernej, skrátka výbornej. Rád by som pripomenul, že aj druhá Dzurindova vláda, o ktorej sa tam rozprávalo takmer ako o posvätnej krave – a patrí jej všetka česť za mnohé dôležité reformy –, skončila na kolosálnej hlúposti, akou bola Vatikánska zmluva.

Nájsť v uplynulých rokoch v KDH či Moste čokoľvek, čo by pripomínalo hlbší ekonomický program alebo nebodaj reformu vzdelávania – to už skôr každý polrok konferencia o mamičkách a potrebe rodiť veľa detí.

Britská pravica suverénne schválila manželstvá gejov a lezieb (nie medzi sebou), zatiaľ čo tá naša pravidelne rokuje, či homosexualita predsa len nie je choroba. Smrteľný hriech určite.

Nie tak dávno sa strana, ktorej sú Žitňanská a Beblavý stále členmi, po uši topila v korupcii, a pritom sa dodnes tvári, že Gorila nebola. Moderná pravica je u nás už skoro rovnaká utópia ako moderná ľavica, len s tým rozdielom, že to druhé tu naposledy presadil Clementis, a aj ho za to popravili.

Nemám rád jadrové elektrárne, Tisa, Mečiara, Fica, ale ani Kaníka, nie som pánbožkár a slovo „korupčný“ by mi v názvoch slovenských politických strán pripadalo výstižnejšie ako „kresťanský“. Trápi ma vysoká nezamestnanosť a mizerná odmena za intelektuálnu alebo učiteľskú prácu.

Želal by som si dobre spravovanú krajinu, skôr kreatívnu, ako montérsku ekonomiku, odluku cirkvi od štátu, a hlavne, aby sa pre politikov skončila éra beztrestnosti. A ešte všeličo iné, napríklad aspoň jeden Literárny dom, ale už som realista, a viem, že to jednoducho nebude.

Politickú stranu, ktorá by aspoň približne chcela niečo podobné ako ja, nájdem najbližšie v Hainburgu alebo v Břeclavi. Či budem mať na Slovensku o tri roky koho voliť, to vie len pánboh, ale ten ako naschvál neexistuje.

Reklamy