Moje verejné vyjadrenie Proti Slovenskej pospolitosti a iným rasistickým a fašistickým skupinám v našej krajine nezostalo bez odozvy. Pod obrovským množstvom anonymných nickov sa pod článkom spustila diskusia najnižšej predstaviteľnej úrovne.

“Židoboľševik” bolo jedno z najslušnejších označení, ktoré som si o sebe prečítal. Ak má niekto chuť stratiť aj posledné ilúzie o stave slovenskej spoločnosti, hor sa do čítania, ale odporúčam postaviť si k počítaču vedro. Varoval som vás.

A to, čo sa teraz deje na webe Proti prúdu, prekonáva všetko, čo som dosiaľ vo verejnom diskurze zažil. Nedávno som napísal, že tam sa “do sýtosti ukája grafomanská skupina popieračov holokaustu, odhaľovačov svetových židovských sprisahaní a dokazovateľov ikstisícročných dejín nášho národa.” Teraz to podpisujem a zvýrazňujem – s doplnením, že najnovšie som sa ich terčom stal aj ja. Na titulke mi venovali tri “články”.

Tlačová správa agentúry SITA o mojom získaní novinárskej ceny v Berlíne sa pre anonymov z Proti prúdu stála zámienkou na šírenie správ o mojom údajnom židovskom pôvode. Takýto nechutný antisemitizmus sa na webe, pre ktorý píšu aj niektorí bývalí poslanci NR SR, vyskytuje celkom bežne. Ak by som židovského pôvodu aj bol, verím, že ma to nerobí druhotriednym občanom. (V skutočnosti je naša rodina pravdepodobne typický stredoeurópsky mix poľských, spišsko-nemeckých a slovenských koreňov.)

Čítať ďalej →