Pre nový spisovateľský blog Respektu som napísal o knihe Vzpomínky malostranské od Marie Klečackej-Beyly. Memoáre sú, žiaľ, väčšmi portrétom svojej autorky, ako českého spisovateľa a filozofa Egona Bondyho. Pripomínam v tejto súvislosti aj svoj starší nekrológ Neprocitnu tady, až na jiným světě.
Prečítajte si aj novší text: Egonovi Bondymu k osemdesiatinám
Píšem emaily, používam internet banking a mám rád Facebook, hoci sa netestujem, či naozaj poznám ľudí, s ktorými som strávil večer v klube. No naďalej väčšmi obľubujem klasické listy a pohľadnice. Keď si dá niekto námahu a napíše mi pár riadkov perom, nadchne ma viac ako siahodlhým emailom. Husto oznámkovaná a trikrát opečiatkovaná karta poteší viac ako sto fotiek na webe.
Často posielam zásielky z cudziny. Pošty vo väčšine civilizovaných krajín sú moderné digitalizované papiernictvá, kde to rozvoniava kvalitným papierom, gumou, ceruzkami a perami. V detstve znamenalo vyslanie na poštu zabité poobedie – rad sa ťahal desiatky metrov a predavačky mali večne „pracovnú prestávku“. Čakal by som, že o dvadsať rokov neskôr to bude inak. Čítať ďalej
Reportér Gregor-Martin Papucsek nahral reportáž o podujatí My City Bratislava na klubovej lodi A38 v Budapešti. Už túto stredu a štvrtok 10. a 11. júna 2009 sa uskutoční pokračovanie akcie v Bratislave v klube A4 a na festivale Wilsonic. Srdečne vás pozývam.
Už sa teším na víkend. Denníku Pravda som dal festivalové tipy.
Nové tričká sú krásne a ponúka ich slávny obchod Kompot.
Povolanie: Promotér alebo Ako vznikol Wilsonic
Hudobný festival zviditeľňuje Bratislavu
Nedeľná noc s Juliette. Od Bohuslava Martinů, nie od Markíza de Sade. Hlavný hrdina Michel sa živí predávaním kníh a žije v zajatí snového sveta. To mi znie povedome… Surrealistický, dramatický, mimoriadny zážitok: opera snov. Prvotriednu inscenáciu pripravilo brnianske Národné divadlo. Režíroval Jíří Nekvasil, ktorému v SND pred vyše rokom scenzurovali operu Rusalka a stiahli ju z repertoára – našťastie sa doňho medzičasom opäť vrátila. Škoda, že sa o takéto výnimočné predstavenie v Bratislava zaujíma tak málo ľudí. Väčšinu divákov tvorili pozvaní politici, ktorí počas prestávky odišli…
“Umělec se stále ptá po smyslu života, svého vlastního i lidstva, hledá pravdu. Systém neurčitosti otevírá naše každodenní životy. Tlak mechanizace a uniformity je pro člověka impulsem k tomu, aby protestoval a umělec má jen jednu možnost, jak tento protest vyjádřit a tím je jeho hudba.”
Vypočujte si unikátny rozhovor so skladateľom:
Prečítajte si: Drogy v Rusalce, cenzura a mlčení na Slovensku
O opere Juliette na Scena.cz
V stredu 10. júna 2009 od 18:00 sa v Bratislave koná pokračovanie akcie My City. Večer sa začne vernisážou výstavy fotografií Márka Simona, ktorý s hudbou (DJ Cadik) a videoprojekciou (Lee Unflyable) predstaví svoj pohľad na legendárne budapeštianske kúpele.
Potom o 19:30 na svoj budapeštiansky rozhovor nadviažu spisovatelia Zoltán Kőrösi a Michal Hvorecký. O 21. hodine vystúpi známa maďarská kapela Tudósok (Vedci), ktorá hrá alternatívny rock a avantgardný džez.
Po prečítaní šokujúceho rozhovoru s novým poslancom SNR, 24-ročným Jánom Gajdošíkom zo SNS, sa mi podujatia na zlepšovanie slovensko-maďarských vzťahov vidia zvlášť dôležité. Spravme prvý krok! Sľubujem, že prečítam aj niekoľko ukážok z literárnej tvorby pán Gajdošíka, ktorú som našiel na fašizoidnom internetovom portáli Proti prúdu.
Akcia My City sa koná v rámci festivalu Wilsonic – pozrite si program Focus on Hungary.
Projekt je súčasťou kampane Spravme prvý krok / Tegyük meg az első lépést pre zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov. Ukážme politikom, že nám nie je ľahostajná naša spoločná budúcnosť v Strednej Európe.
V stredu 3. júna 2009 som sa v Bratislave stretol s profesorom Ľubomírom Ďurovičom a jeho manželkou. Ak chcete spoznať slovenčinu, ktorou hovoríte a zvláštnu krajinu Slovensko, v ktorej žijete, oplatí sa túto osobnosť spoznať.
Človek s výnimočným osudom je asi najväčším žijúcim slovenským jazykovedcom a slavistom. Pochádza z evanjelickej rodiny zo Skalice, kde sa narodil roku 1925. Keď som videl a počúval, nemohol som tomu dátumu narodenia uveriť.
“Za svoje veľké životné šťastie pokladám, že som sa rozhodol ešte pred skončením ísť na jeden rok študovať do Prahy, ku vtedajším československým ‚otcom‘ štrukturalizmu,” napísal Ďurovič.
Potom na jeden rok dostal štipendium na univerzitu do Osla. Vtedy ešte netušil, že sa táto krajina neskôr stane jeho útočiskom.
Michal Hvorecký 