Hovorme o tom, čo nám hrozí

Priatelia, onedlho vážne hrozí, že takmer každý druhý občan našej krajiny bude voliť populistu Roberta Fica, ktorý sa v spise Gorile spomína 172krát. Voličov SMERu mám aj ja medzi svojimi facebookovými priateľmi, a máte ich tam aj vy, oveľa viac, než si myslíte. Prosím, upozornite svojich blízkych, aby neverili lacným sľubom a nepodľahli opäť lákavým klamstvám. Reálne sa môže stať, že Fico získa absolútnu väčšinu v parlamente, čo je prakticky neobmedzená moc, a to nikdy nie je dobré pre krajinu – pozrite sa, čo sa dnes deje v Maďarsku. Zdieľajte túto informáciu, ale nespoliehajte sa len na web a sociálne siete. Hovorte o tom, čo sa chystá, so svojimi blízkymi. Povedzte to babke, keď k nej pôjdete v nedeľu na obed, spomeňte to mame, otcovi, sestre a bratovi, spolužiakom aj kamarátom.

Určite choďte v sobotu 10. marca voliť a zoberte aj frajerku (frajera) a ďalších blízkych. Dobre si rozmyslite, komu dáte svoj hlas. Krúžkujte štyroch dobrých kandidátov. Ak chcete, aby sa Gorila objasnila a vinníci potrestali, nevoľte Fica, pretože on už raz vyšetrovanie zastavil a urobí to zas. Nedávno sme v uliciach ukázali, že sa dokážeme vzbúriť a kriticky myslieť a slobodné voľby sú najlepší spôsob, ako v tom pokračovať. Ďakujem vám. Držme si palce!

Prečítajte si aj: Neprehováraj babku, ale frajerku! a Krátka správa o dlhej budúcnosti Slovenska

Prečo je generácia naštvaná a búri sa?

Mal by som veľkú chuť ísť na druhý Protest Gorila, ale priznám sa, hlboké pochybnosti ma asi prinútia ostať doma. Kam by som mal vlastne zamieriť? Pred jeden z palácov pánov Jakaboviča & Tkáča, pred tie chrámy talianskeho dizajnového baroka a minimalistických liniek nemeckých kuchýň, čo stoja viac než naša bytovka? Alebo radšej zájsť pred hotel pána Kočnera na Donovaloch, ktoré sa za desať rokov zmenili na najotrasnejšie panelákové sídlisko a konzumné smetisko uprostred stredoeurópskych hôr?

Alebo revať pred Pentou, lenže pred ktorou ich divíziou, čo všetko im patrí a kde vlastne – alebo azda pred Konzervatívnym inštitútom, ktorý tiež dotovali? Sú horšie penťácke poisťovne, ich nemocnice alebo ich banky? Vyvreskovať radšej pred barákom na Vazovovej, kde si tí, ktorí mali údajne bojovať proti nehoráznej korupcii, nežne a dôsledne rozdeľovali zisky z privatizácií toho, čo kedysi akože patrilo nám všetkým (hoci vlastne nikomu, len komunistickej vrchnosti)?

Čítať ďalej

Muži, ktorí milujú malých chlapcov

Keď som si v novinách prečítal správu o tom, že matematikár Milan M. zneužíval štyroch chlapcov, vedel som, že ma čaká ďalšia bezsenná noc. Hlboko vo mne sa opäť otvorila čierna priepasť, v ktorej sa zážitky s týmto mužom premietajú ako v perverznej platónskej jaskyni. Ani po toľkých rokoch sa to nedá zastaviť. Zízal som do tmy okolo seba i v sebe a myslel som na tých dvanásť a trinásťročných chalanov. Bolo mi ich sakramentsky ľúto. Viem si predstaviť, ako sa cítia a čo ich asi čaká. Len vďaka viacerým náhodám som neskončil ako oni.

Mal som jedenásť. Milan M. bol tri roky mojím triednym profesorom a patril som medzi chlapcov, ktorých miloval. A aby to malo pôdorys gréckej tragédie, jeho mladšia dcéra bola moja spolužiačka, tá staršia o ročník vyššie. Konštelácia ako od Božského Markíza.

Čítať ďalej

Veľa krutých faktov na jednu A4

Ktovie, či sa kultúrny priestor A4 podarí vyštvať z adresy na Námestí SNP už teraz, alebo to ešte zopár mesiacov potrvá. Ale koniec čoskoro príde, na to dám ruku do ohňa s rovnakou istotou, ako že štyri poschodia úradníkov v inštitúciách Národného osvetového centra budú nad hlavami SkRATu, NEXTu, Trištvrte Revue a ďalších spokojne vyhnívať ďalšie desaťročia.

(Nehádžem všetkých tam hore do jedného vreca, ale poznám situáciu v budove dosť dobre na to, aby som vedel, že keby tam zostal iba každý desiaty zamestnanec, tak naša kultúra utrpí oveľa menej ako predaj borovičky v susednom hypermarkete.)

Hádam nikde v štáte sa tak neudomácnilo spojenie “vykazovať činnosť” ako v reálne prežívajúcom socialistickom kolektíve, kde sa akože riadi kadečo od folklórnych tancov, cez umelecký prednes a amatérske divadlo až po stánky na knižných veľtrhoch – všetko aktivity, do ktorých by štát vôbec nemal strkať prsty, pretože im nerozumie, kazí ich a bez neho fungujú aj tak oveľa lepšie. (Moja obľúbená je “štandardizovaná metodika na posúdenie vývojových trendov v zložení publika aj v jeho názoroch na úroveň Hviezdoslavovho Kubína”!:) Keby aspoň jeden “zhora” raz pohol prstom v prospech A4ky, tak by sa návštevník Nultého priestoru nemusel neraz cítiť ako na disidentskom spiknutí, za plotom, v izolácii.

Možno Facebook – jediný ozajstný stratég SaS – opäť pomôže, tak ako to v prípade návrhu riešiť krízu verejnoprávnych médií zrušením Rádia FM. (Zábudlivým pripomínam, že o to isté, o čo teraz kúzelník Alexander, sa nie tak dávno s A4 pokúsil Štefan Hríb s družinou.)

Čítať ďalej

Padla

Správa o hroziacom páde slovenskej vlády ma zastihla v Novom Sade, kde tečie ten istý Dunaj ako v Bratislave či Komárne, ale spoločnú nemáme iba rieku a veľkú časť dejín. Keď počúvam o problémoch miestnych ľudí, pripadám si ako doma, a nevďačím zato iba množstvu vojvodinských Slovákov. Nehorázna korupcia, úplatkárstvo, rodinkárstvo, kolaps nezávislej justície, desivý úpadok školstva, rozmach sivej ekonomiky…

Aby bolo jasno. Slovenská vláda nepadá kvôli SaS. Padá kvôli nám všetkým. Za dvadsaťdva rokov sme nedokázali vytvoriť občiansku spoločnosť a dokonca sa od nej vzďaľujeme.

Čítať ďalej

Najkrajší kostol v krajine

Konečne sa mi podarilo navštíviť Dražovce a tamojší legendárny románsky Kostol svätého Michala Archanjela. Naši predkovia mali zjavne dobrý vkus a stavbu perfektne zasadili do krajiny. Veľa som sa o tom kostole učil na dejinách umenia, ale vidieť ho na vlastné oči je celkom iný zážitok.

Odporúčam zájsť tam, keď budete v Nitre alebo okolí. Málokde na našom území nájdete chrám starý tisíc rokov. Terajší stav vychádza z podoby asi spred siedmich storočí. Archeológovia našli v okolí stovky hrobov, niektoré zrejme až z doby železnej. Škoda, že niektorí občania musia autom zájsť až celkom ku kostolu, hoci je to iba päť minút pešo od parkoviska. Okolie dostalo až príliš kempingový a smetiskový nádych, ale človek na tom výnimočnom mieste aspoň nezabudne, že je ešte stále doma.

Čítať ďalej