Čo sa to stalo s Českom? Túto otázku som si v uplynulých dvoch-troch rokoch kládol pravidelne. V nedávnych mesiacoch a týždňoch si ju dávam čoraz častejšie, takmer denne, a stále nenachádzam odpoveď. S tou krajinou sa niečo stalo. A nič dobré to nie je. Česko sa stalo oveľa slovenskejším, než keď ešte fungoval spoločný štát.
Čudných, infantilných prezidentov sme predsa vždy mali u nás, tí ich sa správali viac-menej príčetne, dokázali si vlastnoručne napísať prejav a keď ho čítali, aj rozumeli tomu, čo hovoria. Dokonca sa tam občas dala nájsť aj podnetná myšlienka.
Teraz to vyzerá tak, že si Česi v druhom kole vyskúšajú náš model a len čo sa zbavia jedného pekla, budú voliť medzi príšerným a ešte horším následníkom. Česká pravica je už asi rozhádanejšia a skorumpovanejšia ako tá slovenská, a nevie sa dohodnúť ani len na takej základnej veci akou je jeden dobrý spoločný prezidentský kandidát proti demagógom a populistom.
Komunisti na Slovensku po Nežnej revolúcii vládli takmer nepretržite, len sa vždy inak volali, najnovšie Smer-SD, no zrazu sa v Čechách tí pôvodní presadili s neuveriteľnou vehemenciou dokonca aj so starým menom! To, čo na Slovensko prišlo s brutálnou silou s Mečiarom – mafiánsky kapitalizmus – sa na západ od hraníc presadzovalo nenápadne, plíživo, pomaličky, ale s o to väčšou razanciou, ale rozbujnelo to hádam ešte mohutnejšie a zapustilo aj hlbšie korene.
O nehoráznej korupcii sa ešte pomerne nedávno písalo v českých správach ako o niečom exotickom na východ od rieky Moravy a v českých pomeroch len ťažko predstaviteľnom. Na západ od Břeclavi sa mal už začínať ten lepší, vyspelejší svet, na ktorý sme sa odjakživa pozerali s istou závisťou a veľkým obdivom.
No pri českých korupčných aférach blednú aj mečiarovskí privatizéri. A mnohých, ktorých tam policajti pochytali, teraz ešte dosluhujúci prezident Klaus prepustil na slobodu, čo je Mečiarova amnestia krát desať, ak nie viac.
Viem, že je to trocha prikrášlené a zjednodušené, ale pre mňa Česko od detstva symbolizovalo krajinu myšlienok a nápadov, priestor tvorivosti a otvoreného kritického myslenia. Tento závan významne ovplyvnil moje dospievanie aj štúdium: knižkami, hudbou, časopismi, klubmi.
V postave Egona Bondyho, ktorého považujem za svojho ozajstného učiteľa, som spoznal aj stelesnenie tohto nezvyčajného, filozofického ľudského typu v celej jeho rozporuplnosti, aký sa mohol zrodiť len v pražskej druhej kultúre.
Patrím do generácie, ktorá ešte bežne čítala česky, pretože v tomto jazyku vychádzalo viac a lepších kníh. Hltal som všetko od Kunderu aj Vančuru, Hrabala, Demla a ďalších. Nechcem zovšeobecňovať a česť výnimkám, ale súčasná česká literatúra akoby sa stala karikatúrou svojho najlepšieho obdobia šesťdesiatych rokov, podobne ako dnešná Praha sa stala čudným, turisticko-konzumným prízrakom krásneho starého mesta, v ktorom dominovalo kúzlo opustenosti a smrti. Miloval som tiež české divadlo, filmy a dokonca aj seriály som rád pozeral, ale teraz? Skôr sa im vyhnem, priznávam sa, hoci nerád.
Česko má naďalej veľké množstvo inšpiratívnych, mimoriadnych osobností, no tie akoby už nemali v spoločnosti zďaleka taký priestor ako v minulosti. V podhubí to pozoruhodne vrie, ale na povrchu sa vynoril hrozivý sivý priemer, ktorý som si vždy spájal skôr so svojou krajinou. Stále sa nájde mnoho mysliteľov, ktorí dokážu českú situáciu a blbú náladu opísať, ale zmeniť ju nevedia ani za mak, ich vplyv na verejnú mienku je mizivý.
Krajina, ktorá po roku 1989 neuveriteľne pulzovala a stelesňovala toľko nádejí, akoby najprv stratila dych a teraz ešte dostala aj silný zápal pľúc. Až dnes akoby sa Kafkove romány naplno stali realitou. Vo verejnom živote vládne číre iracionálno. Na tomto by sa už nezabával ani Hašek a jeho Švejk by sa dnes nevysmieval Rakúsku, ale svojej domovine.
Mám veľmi rád Čechy, Moravu aj Sliezsko, ale túto bratskú krajinu akoby niekto ukradol a preniesol o pár sto kilometrov na východ, až kamsi na východ za Slovensko. Tento posun už nenastal cudzím zločineckým pričinením, ako v čase, ktorý Kundera opísal v slávnej eseji Únos západu. Tu je vina doma. Nerozumiem tomu, trápi ma to a rozosmutňuje.
Kde je legendárny starší brat? Napokon sa z neho vykľulo jednovaječné dvojča, rovnako neisté, klamané, sklamané. Naše dve krajiny sa na seba stále viac podobajú, v dobrom, ale čoraz viac aj v zlom.
Často v týchto dňoch myslím na Bondyho, ktorý roku 1959 napísal málo známu báseň Po tolika letech: „Cesta je klid. Kdo jde, tomu se nemůže nic stát. Je pod širým nebem. Jeho dům se na něj nesesype. Jeho majetek mu nikdo nemůže uzmout. Jeho práci mu nikdo neztrpčí. Nikdo ho nezastaví, protože cesta je všude.“
Prečítajte si aj: Žiť s torzom a snívať o celku
Michal Hvorecký 
začal jsem Slovensku říkat Bavorsko na východě. záviděl jsem vám Radičovou a závidím vám Euro.
z česka – Gottlandu a skanzenu se loni stal Protektorát Česko
Prvá veta je nezmysel. Výraz Česko zahŕňa Čechy, Moravu a Sliezsko.
pravda. opravil som. vďaka.
Občas si tu něco přečtu; je to zajímavá směs trefných postřehů, osvětových ambicí a laciných klišé — proč je nutno, když je řeč o Praze, vpašovat do textu vpodstatě kusé zmínky o Kafkovi a Haškovi? Ano, ten druhý by se nejsmíše vysmíval každé domovině, to není nic nového. — Proč ten zavádějící orientalismus? Vídeň leží od nultého poledníku dál než Praha. — Proč ta devadesátková víra, že pravice je záštitou proti populistům a demagogům? Přinejlepším je to 1:1, je li u nás nově favorizovaným kandidátem kníže, který si hraje na pankáče, ale vedle toho jen tak mimochodem vede zcela asociální stranu. (Ano, toto je projevem onoho čirého iracionálna).
Nejspíš ale máte pravdu v tom, že “jsme” “vás” předběhli v korupci, zato “vy” “nás” v literatuře. Mohl bych navrhnout výměnný obchod: Ballu za Bakalu.
A n ie je to náhodou tak, že tí Česi boli vždy takí, len sa tvárili trochu slušnejšie? Tie najväčšie podvody a tunely sa robili v ranných 90tych. Rovnako ako u nás. Financovanie (podplácanie) politických strán sa vyformovalo práve vtedy a práve z týchto tunelov.
Klaus bol už vtedy na čele, aj keď nie prezidentom. Pravica bola tiež rozhádaná a rozpadala z OF na malé strany z ktorých dnes existuje len ODS…
…pán Hvorecký, možno sa budem opakovať, ale máte zvláštnu predstavu o pravicovej a ľavicovej politike…
1. označiť Smer-SD za komunistov… to je len dôkazom toho, že v politike nie ste doma!… Sociálna demokracia je ľavicova forma vládnutia…. ale ľavicova forma neznamená zákonite komunistická! to je krásny omyl dosť veľkej populácie!… slova ĽAVICA sa ľudia v postkomunistkých krajinách boja… na jednej strane to chápem… bol tu komunizmus!… ale opakujem, jedná sa o ekonomické záujmy udržania moci v štátnych rukách… ciže opak liberálnej politiky, ktorej ide o to, aby bol vplyv štátu čo najmenší, alebo žiadny… to znamená, že v sociálnej demokracii (a to nehovorím len o Smer-SD… aj keď sa týmto pohľadom Smer zväčšej časti riadi…), ide o to, aby základné prvky spoločnosti mal v rukách štát… hovorím ZÁKLADNÉ, to znamená energie, banky, ťažba a pod… preto to slovo SOCIÁLNY, čiže spoločný a riadiaci štát spoločne!… a potom je tu slovo DEMOKRACIA, čo znamená jednoducho to, že pritom budu zachované demokratické zásady – volby – alebo právo na majetok… preto SOCIÁLNA DEMOKRACIA!… nebojte sa, Fico Vám Vašu živnosť nezoberie… v tom prípade by sa jednalo o komunizmus, kde ide o tom, aby sa znárodnilo všetko a VSETCI a VŠETKO aby sme dávali do spoločnej kasy… to je KOMUNIZMUS!… pán Hvorecký, určite obdivujete 1. Československú republiku… podľa Vašich slov tak súdim… ja tiež!… a keby v roku 1929 nenastúpila kríza a potom 2. svetová, tak by sa pravdepodobne naša prvá spoločná republika uberala iným smerom… ale skúste sa pozrieť na to, koľko toho bolo za 1.ČS republiky v rukách štátu a vyjde vám jednoduchá vec… že na naše terajšie pomery, na dnešné pomery toho, čo náš štát vlastne vlastní, bola 1.ČS republika KOMUNISTICKÁ… a predsa nebola!… bola sociálne demokratická… chcem tým len povedať, aby ste všetko čo je ĽAVICOVÉ nehádzali do vreca s komunismom…
2. k otázke Českej republiky… žijem v Prahe už 7 rokov a tiež ma mrzí čo sa tu deje… v súčasnosti je tu politická situácia na veľmi nízkej úrovni, to je pravda… od smrti Václava Havla (aj keď to už bolo citeľné pred tým) to tu ide politicky z kopca!… ľudia sú dosť nahnevaní… a čo ma mrzí, veľké percento tu získavajú komouši… ale je to v podstate prirodzené, pretože tu nie je žiadna silná (rozumná) alternatíva voči pravici, ktorá tu mimochodom robí “zázraky”!… naposledy zvýšili DPH (bežný spôsob riešenia krízy pravicových politikov všade vo svete… a robia to každý rok!) a násladne na to si zvýšili platy… nechce sa mi tu o tom vypisovať… chcem tým len povedať, že veľa ľudí tu bude voliť koministov preto, lebo majú pocit, že nemajú inú možnost… je tu slabá sociálna demokracia, tak sa ľudia otiekajú k takejto voľbe… ja by som komunistov, samozrejme, nevolil, ale chápem dôvody ľudí… u nás sa komunisti vytratili prirodzene, pretože existovala vždy silná protiváha proti pravici… či to už bol Mečiar (nech bol akýkoľvek), alebo potom neskôr Smer… to ale neznamená, že voliči Smer-u sú zákonite komunisti… v našom prípade sa jednalo o prirodzenú selekciu a tým sme vyhodili komunistov z vlády… v Čechách takéto niečo, bohužiaľ, neprebehlo… a preto to tak dnes vyzerá…
3. PRAHA… nemyslím si, že by sa Prahy ako mesta tieto veci moc dotýkali… Praha si žije, do istej miery, vlastným životom:)
empe, nebudem hovorit za p. Hvoreckeho, ale SMER-SD nie je socialna demokracia, napriek samotnemu nazvu strany. Je to na dlhsiu debatu, ale ak si porovnas ci uz programove zameranie, alebo hoci aj komunikaciu lidrov strany, so skutocnymi krokmi, so znenim realne presadenych zakonov a ich dopady, vysledkom je, ze tuto stranu nemozes “zaskatulkovat” do socialnej demokracie. Ale to sa deje aj s inymi stranami. To “zaskatulkovanie” smerakov ako komunistov vyplyva z ich personalneho backgroundu (casto mam pocit, ze aj myslienkoveho) a vobec, ich realneho vystupovania. Moj nazor je, ze je to opravnene.
ty si toho posplietal. bleh.
… podľa dĺžky príspevku tu empe spolubloguje :).
koniec-koncov, prečo nie?
Ak chceš Radičovú, môžeš si ju vyzdvihnúť na hraničnom prechode Lanžhot !
České korupční kauzy mají spíš klientelistický než tvrdě mafiánský charakter. Doporučuji na Facebooku požádat o přátelství redaktorku jménem Jana Lorencová. Tam se dá v českých kauzách zorientovat.