Najdepresívnejšie volebné miesto na svete

Počas volieb mám vždy zriedkavú príležitosť navštíviť smutné zdravotné strediská, melancholické detské škôlky a druhé poschodia opustených mestských úradov. Dvere trieskajú ako činely, cez okná ťahá nehorázny prievan a v použitých šálkach od kávy uschýna sós.

Uprostred deväťdesiatych rokov som raz volil aj na Starých Horách, kde som šokovaným pracovníkom nechutne pokazil stopercentné víťazstvo HZDS a spôsobil rozzúrený výstup miestneho starostu voči nevinnej Marike či Žofke, ktorá svojou benevolentnosťou túto nehoráznosť dopustila.

Myslel som si, že depresívnejšie sa už voliť nedá. Kruto, osudovo som sa mýlil. V sobotu ráno 28. novembra 2009 som o desiatej zastal pred bratislavským Istropolisom s tým, že idem využiť svoje právo, ktoré považujem priam za občiansku povinnosť.

Zažil som zrejme najdepresívnejšie voľby v celých dejinách tohto aktu, vymysleného Grékmi kedysi dávno pred naším letopočtom aj pred vynálezom Facebooku.

Nápis Masážne kreslá ma navigoval dovnútra budovy a pripomínal kampaň, v ktorej sa masírovalo neúrekom. Otvoril som neuveriteľne ťažké dvere s nápisom Vchod a pravou nohou som nechtiac na dva metre odkopol šálku plnú kávy.

„Tu nie je vchod!“ zrevala na mňa pokladníčka. Najprv som si myslel, že som sa ocitol uprostred magrittovskej hry – poznáte to, obraz, na ktorom je fajka a zároveň nápis Toto nie je fajka.

„Ďalší, čo došiel voliť,“ povedal sklamane skladník, mávol rukou a ďalej sa venoval vykladaniu čižiem z obrovských károvaných tašiek, ktoré sa stali trhovým symbolom kovbojského kapitalizmu východnej Európy.

Ocitol som sa uprostred čínskeho trhoviska. Celé prízemie zaplnili tony tovaru, medzi ktorým sa potulovali občania. Popri trenírkach a ponožkách som osamelo zamieril do volebnej miestnosti, ukrytej za záchodmi. Rozďavené dvere odkryli rad žltých pisoárov. Váhavo som vstúpil do malej sály, netušiac, či sa tam predáva, alebo volí.

 

Pre dokonalé zobrazenie stavu, v akom sa nachádza štvrť Nové Mesto, ale aj skoro celá Bratislava, voľby ani nemohli prebiehať inak. Nie je pravda, že my, Bratislavčania, si nevieme predstaviť život v rómskych osadách – stačí zájsť do podchodu pod Istropolisom, pred Tržnicu, na Obchodnú ulicu, do Vrakune a na mnohé iné miesta.

Starosta Nového mesta prikazuje základným školám povinne posielať žiakov na stretnutia s premiérom. Urbanizmus dospel do takej anarchie, že ak by zajtra zbúrali náš dom na Šancovej ulici, ani by som nepokrútil hlavou. Keď som videl nákres projektu Slovany, prisahám, že som prvý raz ďakoval za krízu.

Kšeftovanie kleslo na úroveň, pri ktorej sú albánski drogoví díleri v parku na Račianskom mýte slušní, vzorní občania. V župných voľbách pán starosta s podporou najväčšej koaličnej strany, samozrejme, opäť suverénne uspel. Sú za ním výsledky.

Nie, v hlavnom meste sa nevolí inak, ani lepšie. Naším najväčším nepriateľom nie sú menšiny, ani prisťahovalci, ale my sami.

„Blokujete vchod!“ zakričala na mňa predavačka, keď som sa v nemom úžase pozeral okolo seba. Ustúpil som, aby sa dnu dostali ďalší kupujúci.


Krátka správa o dlhej budúcnosti Slovenska
Aby bolo čisto: o živote v štvrti Bratislava-Nové mesto

Reklamy

10 thoughts on “Najdepresívnejšie volebné miesto na svete

  1. Niet prihodnejsieho nazvu pre Dom odborov. Naplna ho ako obraz mysle aj obraz skutocnosti. Roky som tuto budovu zvnutra nevidel a tych par obrazkov je ako pohlad do otvorenej konzervy postavenej uz druhy tyzden na slnku.

  2. Lepší obraz o stave džamahírie, ktorej hlavným mestom Bratislava je, by nedali ani dve sociologické štúdie. Pre mňa osobne je však najsymptomatickejší posledný obrázok – pohľad na budovu deja, ktorá akoby z oka vypadla budove Domu odborov v Spišskej Novej Vsi (a určite aj Snine, Michalovciach, Medzilaborciach…), ktorý rovnako slúži na príležitostný predaj colných zabavení či dražobných prebytkov… Väzíme zarytí v socialistickej minulosti viac, než si dokážeme priznať :-(

  3. ja už som raz šok z takéhoto trhoviska zažil – v knižnici v Piešťanoch. pre nedostatok peňazí prenajali knihovníci celé prízemie Číňanom, dole vládla hrozná tlačenica medzi kopami šmejdu a hore sa tlačili iba knižky, nikde ani noha. desivý pohľad… :) alebo skôr :(

  4. aj ked “s najdepresivnejsim volebnym miestom na svete”…ale zatial to vyzera dobre :)

  5. Spätné upozornenie: Tweets that mention Najdepresívnejšie volebné miesto na svete « Michal Hvorecký -- Topsy.com

  6. hoho, ta fotka s tym napisom a sipkou a s tonami textilu v pozadi je strasne bizarna (a zaroven akosi charakteristicka pre tuto post-komunisticku metropolu)

  7. Ty kokso, tak toto je fakt sila! Inac nasiel si vobec tu volebnu miestnost? :-) Tento pribeh mozes zaradit ako poviedku do dalsej zbierky poviedok typu Pastiersky list, mohla by sa volat – Ako som bol volit. Ked su takto zariadene volebne miestnosti clovek sa vobec nemusi divit ze ludia nemaju zaujem o volby. Jednoducho, ked chces volit, tak aj volebnu miestnosti si hladaj, co ti ju budeme ukazovat. U nas kazde volby tiez robili v kadejakych dierach az tohto roku vsetky volebne miestnosti nasho mesta dali naraz spolu do budovy zakladnej skoly, ktora je aj trochu zrenovovana, takze konecne aj u nas volby vyzeraju trosku kulturne a nikto nemusi nic hladat.

  8. ked clovek pride napriklad z Berlina, tak si uvedomi rozdiel medzi kulturami alebo medzi dospelostou a pubertou. Napríklad panelák v zapadnej časti Berlína sa na prvý pohľad vyrazne nelíši od nášho, ale keď prídeš bližšie, okolo domu sú čisté chodníky, upravená zeleň, na dome a v dome nie sú znečistené a sprejom postriekané steny. Panelák postavený v roku 1970 je udržiavaný, funkčný, nesmrdí v ňom. Bývajú v ňom nielen Nemci, ale mnoho iných národností. Udržiavanie poriadku je pre všetkých normálne, veď oni tam žijú.

    U nás v paneláku v Petržke sa už ako tak ľudia snažia udržiavať poriadok, ale vonku za vchodovými dverami je akoby územie nikoho, hoci tadiaľ všetci denne kráčame. Keď idem ráno vyniesť smeti musím sa prebrodiť bahnom a kopami odpadkov a vyhodených nepotrebných vecí, ktoré ľudia z lenivosti, alebo kvôli piatim korunám neodvezú do zberného dvora. A tak sa tu denne brodíme v tej špine a smrade. Súvisí to s témou len vzdialene, ale je to principiálna vec. Myslenie ktoré nedovidí za najbližší roh.

  9. dobre baraniny pises, hvorecky. ved to je tvoj milovany kapitalizmus, ktory obdivujes. kto sa ma postarat o tie priestory, ktore boli prenajate vietnamskym trhovnikom? ved trh vsetko vyriesil – a vyriesi aj takych radobyspisovatelov…

  10. yoss: tak to som teda netušil, že už aj voľby u nás boli sprivatizované. a komu patria, ak sa smiem spýtať? myslel som si, že voľby sú pravidelne sa opakujúci proces, ktorým sa v demokratických krajinách obsadzujú verejné funkcie.

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s