Michal Hvorecký

Návrat goríl do džungle

/ Michal Hvorecky / 18 komentárov

Po mesiaci gorilích protestov sa zmätok medzi organizátormi vystupňoval, až sa nečakane rozhodli ich ukončiť. Pri spontánnom hnutí sa u nás sotva dalo čakať niečo iné. Slovensko má slabú tradíciu občianskej revolty. Na všetkých úrovniach chýbajú lídri. Rétorika sa dávno neučí, takže nemáme rečníkov ani perspektívu, že čoskoro pribudnú. Skorumpované odbory štrajkujú iba na politickú objednávku.

Časť kritikov si želala, aby organizátori Anti-Gorily za pár týždňov vyriešili hlavné problémy Slovenska. Iní sa tešili z každého ich neúspechu, omylu či naivného názoru, radovali sa, keď na námestie prišlo menej ľudí a už sa nevedeli dočkať, kedy sa veci vrátia do starých koľají – tušili, že po 10. marci beztak zavládne desivé ticho.

Pán Fedor Gál najprv vyhlásil, že na tribúne vystúpi a protesty podporí,  no v poslednej chvíli odriekol, pretože sa vraj na demonštrácii, ktorá sa ešte ani nezačala, zhromaždili radikáli. Vzápätí v Lidovkách povedal, že „Fico si protestnými akciami posiluje pozície pred voľbami“. Pritom kritika Smeru-SD, SDKÚ-DS a KDH, najviac namočených do kauzy, patrila k hlavným motívom príhovorov.

Čítať ďalej →

Jak z knihy

/ Michal Hvorecky / 6 komentárov

Jednou jsem pozval dívku do opery a když řekla, že se mnou půjde, nemohl jsem tomu uvěřit. Byl jsem do ní zamilován tak, jako do žádné jiné ženy ve svém životě. Miloval jsem ji a chtěl jsem jí říct, abychom se příští den nebo týden nebo měsíc vzali, kdy bude moci, protože prostě patříme k sobě, že to tak jednoduše musí být – i když do té doby jsem o sňatku ani neuvažoval. U ní jsem ale chtěl, aby byla má žena, prostě klišé mužské sobectví, ale bylo to úpřimné a bylo to peklo.

Už jsem nebyl žádný teenager, ale po letech jsem si tak znovu připadal. Srdce mi tlouklo, kdykoliv jsem si na ni vzpoměl, a já na ni myslel pořád. Snažil jsem se dívat na to s ironií a získat odstup, jako vždycky předtím – od ní, i od sebe –, ale nešlo to, vůbec. Potřeboval jsem na ní přestat být závislý, jenže touha mě zrazovala. Já po ní chtěl toužit. Pořád se nabourávala do mých fantazií. Ještě jsem se tak úplně nezbláznil, ale domníval jsem se, že ten stav není daleko a že ho brzy hořce okusím.

A teď stála vedle mě a kadeře se jí podmanivě stáčely na šíji. I když jsme byli v Bratislavě, přišla v ten večer oděna jako na premiéru do La Scaly nebo do Met a vypadala ještě hezčí než jindy a byla to moc hezká dívka, nejhezčí, jakou jsem kdy potkal, a to jsem prošel kus světa. Díval jsem se jí do očí, třásly se mi kolena a bylo to fucking romantic!

Čítať ďalej →

Čo ďalej po druhom Gorila proteste?

/ Michal Hvorecky / 50 komentárov

Milí priatelia, v prvom rade vám dlhujem vysvetlenie, prečo som nevystúpil na druhom Gorila proteste v Bratislave. Vôbec som totiž nevedel, že tam hovoriť mám a dozvedel som sa to príliš neskoro.

Organizátori ma prostredníctvom Roba Mihályho oslovili s prosbou o písomnú podporu demonštrácie, čo som rád urobil. Oni sa dohodli, aby som aj vystúpil na tribúne, ale ku mne sa tá informácia nedostala. Na ich strane nastala komunikačná chyba, za ktorú sa mi Robo ešte v ten večer ospravedlnil. Dozvedel som sa to z novín, ktoré mi mama ukázala o 16:30, keď som jej doniesol syna na babysitting. Neveril som vlastným očiam, že táto správa vyšla v novinách a nik si ju u mňa neoveril (v denníku SME má môj mobil aspoň desať redaktorov)…

Meškal som na míting, pretože môj 1 a pol ročný Maxim sa v ten deň necítil dobre – deti sibírsku zimu znášajú ešte horšie ako dospelí. Jeho zdravie je pre mňa na prvom mieste. Organizátori mali veľmi veľa práce a takéto chybičky sa stávajú. Nehnevám sa na nich, aj keď to vyznelo v môj neprospech. Naopak, chcem sa im poďakovať za výborne zorganizovanú akciu.

Čítať ďalej →

Pôjdem na Gorilu. Bez banánov a bez masky

/ Michal Hvorecky / 3 komentáre

Rozhodol som sa, že pôjdem na druhý Gorila protest. Verím vo voľný trh a spravodlivú súťaž. Kapitalizmus aj socializmus sú podľa mňa podobne nedokonalé, rovnako ako my ľudia. Demokraciu a slobodu považujem za najväčšie cennosti, ktoré táto krajina v dejinách vybojovala. Privatizáciu nefunkčných štátnych podnikov vnímam ako prospešnú, ale vytáča ma, že zisky z nej si rozdeľovalo zopár extrémne bohatých jednotlivcov, namiesto toho, aby sa napríklad opravili chodníky a gymnáziá, kúpili nové knihy do knižníc alebo klavíry do umeleckých škôl.

Nepohŕdam ľuďmi, ktorí vďaka svojmu talentu a umu zarábajú veľa peňazí, no vážim si aj tých, ktorí – podobne ako ja a veľa umelcov, učiteľov či vedcov u nás – ich majú málo. No som naštvaný a znechutený z toho, že u nás pretrvalo parazitovanie mocných na štátnej kase aj mafiánske kamarádšafty, presne ako za komunizmu, ktorý som okúsil v detstve a stačilo mi na celý život. Zlodej patrí za dokázanú krádež do väzenia bez ohľadu na to, či má jeho strana prívlastok kresťanská, sociálno-demokratická alebo pirátska. Nedám si na tvár masku. Nebudem po nikom hádzať banány. Ale vyjadrím svoj názor, že sa mi vôbec nepáči, ako tento štát funguje, a zároveň vieru, že ak budeme spoločne chcieť, môžeme tu žiť slušnejšie, zmysluplnejšie a lepšie.

Druhý Gorila protest bude v piatok 3. februára 2012 o 16:00 na Námestí SNP v Bratislave. Demonštrácie sú naplánované aj v Nitre, Trenčíne, Žiline, Zvolene, Košiciach a Prešove. Viac tu.

Prečítajte si aj: Prečo je generácia naštvaná a búri sa?

Rúbanie lesa

/ Michal Hvorecky / Jeden komentár

“One can write continuously and still have a writing block, just as one live with the ongoing thought of one’s imminent death – and laugh at it… The forest, the virgin forest, the life of a woodcutter – that has always been my ideal.”
Thomas Bernhard: Woodcutters, Holzfällen, Rúbanie lesa