Eurovea. Miesto pre zdravých a silných

Vážení predstavitelia spoločnosti Ballymore GroupAko Bratislavčan som uvítal, že sa sprístupnila nová dunajská promenáda pri komplexe Eurovea. Počas slávnostného otvorenia som cítil hrdosť aj radosť, že moje mesto konečne obnovilo prístup k DunajuVážil som si, že to, čo desaťročia nedokázal štát, urobil zahraničný investor. Ocenil som aj viaceré architektonické riešenia a dizajn.

V piatok 30. apríla som priestor navštívil druhýkrát. Mal som česť sprevádzať nemeckého spisovateľa Maximiliana Dornera, ktorý počas pobytu v Bratislave vystúpil aj na podujatí v Goetheho inštitúte. Dorner je úspešný autor, operný režisér a vozíčkar. Pred štyrmi rokmi mu diagnostikovali sklerózu multiplex, neliečiteľné ochorenie centrálneho nervového systému. Život s chorobou sa stal významnou témou jeho písania. Kniha Môj démon je pecivál sa stala bestsellerom.

Bratislavské Staré Mesto som spoznal inak – ako sprievodca telesne postihnutého človeka. Výtlky na chodníkoch, vysoké obrubníky, minimum rámp a ťažko prístupné toalety dali zabrať aj mne, ktorý som, našťastie, zatiaľ zdravý. Neraz to však vyvážila ochota okoloidúcich pomôcť, ktorú hosť veľmi ocenil a nestretáva sa s ňou všade.

Čítať ďalej

Wilsonic bude mať prestávku

Tibor zverejnil smutnú správu. Držím mu palce a verím, že naše spoločné dieťa, o ktoré sa už dlho dobre stará, sa o rok vráti zdravé, silné a štýlové!

Wilsonic, festival venovaný aktuálnym hudobným trendom, ktorý sa každoročne koná v Bratislave druhý junový víkend, je toho roku odvolaný. Dôvodom sú financie.

Ako organizátori sa ospravedlňujeme všetkým, ktorých toto rozhodnutie sklame. Do poslednej chvíle sme sa snažili pripraviť aspoň minimálnu alternatívu, ktorá by udržala kontinuitu a uspokojila našich návštevníkov. Nepodarilo sa, preto ročník 2010 vynechávame a sústredíme sa na budúcnosť.

Čítať ďalej

Zjasnená noc

V piatok 30. apríla pôjdem do Slovenskej filharmónie. Po dlhšom čase zaznie Zjasnená noc od Arnolda Schönberga. Hrá Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala s umeleckým vedúcim Ewaldom Danelom.

Schönbergovi rodičia prišli do Viedne z Bratislavy. Skladbu roku 1902 vo Viedni premiéroval huslista a skladateľ Franz Schmidt, pôvodne Prešporák, s kvartetom Arnolda Rosého.

Čítať ďalej

Neprehováraj babku, ale frajerku!

Začalo sa to ako príbeh lásky. Stretol som ju vo vlaku, ktorý mieril do Nemecka. Bola krásna, odhadoval som, že má asi 23 rokov. Štýlovo oblečená, s príjemným vystupovaním, s taškou od laptopu po boku a to najdôležitejšie – v ruke držala knihu. A to nie hocijakú, ale vynikajúci, a u nás skoro neznámy americký román, jeden z mojich najmilších titulov desaťročia. A čítala ho v origináli!

Priznávam sa, mám slabosť pre čítajúce ženy. Sedela neďaleko mňa a hoci som sa tváril nenápadne, viackrát mi na nej zrak zostal dlhšie, než sa patrí. Jej nos a krk mi spôsobovali zimomriavky.

Čítať ďalej

Max Dorner v Bratislave

Je mladý, mimoriadne talentovaný a – veľmi vážne chorý. Nemecký spisovateľ a operný režisér Maximilian Dorner sa narodil roku 1973 v Mníchove a vyštudoval dramaturgiu na Bavorskej divadelnej akadémii. Jeho románový debut Prvé leto nadchol kritiku aj čitateľov a získal niekoľko cien. Autobiografická kniha Môj démon je pecivál (Mein Dämon ist ein Stubenhocker) sa stala bestsellerom. Aktuálne vyšlo voľné pokračovanie Hanbím sa (Ich schäme mich). Nedávno režíroval v rodnom meste Donizettiho operu Nápoj lásky.

V roku 2006 Dornerovi zistili sklerózu multiplex, neliečiteľné ochorenie centrálneho nervového systému, ktorého príčina zostáva neznáma. Choroba sa prejavuje poruchami zraku i reči, paralýzou končatín či chronickou únavou. Nezvyčajne otvorené, kritické, ale aj ironické vyrovnávanie sa s týmto stavom sa stalo jednou z tém spisovateľovej tvorby.

Vážim si, že Max prijal pozvanie do Bratislavy. Chce spoznať metropolu Slovenska, kým ešte môže. Je pre mňa cťou, že ho môžem predstaviť slovenskému publiku. Srdečne vás pozývam vo štvrtok 29. apríla 2010 o 18:00 do knižnice Goetheho inštitútu na Panenskej 33. Podujatie sa koná v nemčine.

Pozrite si autorovu webstránku Maxdorner.de

Dunajské prekvapenie

Na podujatí v Lipsku vo štvrtok 22. apríla na záver vystúpil aj rakúsky fotograf Kurt Kaindl. Pripravil výbornú prezentáciu svojej série o krajinách a ľuďoch na hraniciach bývalej Železnej opony a o menšinách.

Kaindl je aj veľkým znalcom a priaznivcom Slovenska. Svetoznámy sa stal svojimi fotografiami Rómov z obce Svinia a zo sídliska Luník 9. K rómskej problematie pristupuje bez zvyčajných moralistických klišé, veľmi ľudsky, ale aj kriticky, nepokúša sa súdiť, ale vidieť, pochopiť a zobraziť. Slumy nenavštevuje ako turista, ale trávi v nich veľa času, spoznáva komunitu a snaží sa k jednotlivcom čo najviac priblížiť.

Pri práci na cykle o zabudnutých menšinách fotil spišských Nemcov, aj v rodisku môjho starého otca v Levoči. Časť záberov vyšla v knihe Rozprášení Nemci.

Čítať ďalej

Zabudnutý Dunaj: fotografie v knihe

Pri písaní románu Dunaj v Amerike som si prezrel mnohé staré i nové fotografie rieky, no najviac ma zasiahlo unikátne dielo dunajského kapitána a fotografa Johanna Eilingsfelda, ktorý sa narodil roku 1877 v Mözsi. Roku 1905 začal ako lodník kariéru na parníkoch a už o sedem rokov dosiahol najvyššiu hodnosť.

Hrdý občan Rakúsko-uhorskej monarchie ovládal nemčinu, maďarčinu, rumunštinu, srbčinu aj bulharčinu. Za svoje transportné služby na rieke počas prvej svetovej vojny získal viacero vyznamenaní. Na svojom najmilšom parníku Helios pracoval pre slávnu Dunajskú parnú plavebnú spoločnosť, čiže Donaudampfschiffahrtsgesellschaft (DDSG), ktorá vznikla roku 1829 vo Viedni.

Fotografie vytvoril v rokoch 1915 až 1929. Najčastejšie fotil z hornej paluby a z kapitánskeho mostíka, odkiaľ zaznamenal stovky dunajských scenérií od vojnových bitiek až po močariny delty. Dvakrát sa oženil, pravdepodobne nie šťastne, a deti nemal. Zomrel roku 1967 v obci Dunaszekcsö pri Moháči.

Žiaľ, jeho tvorba zostáva dodnes neznáma a jeho meno sa nevyskytuje ani v encyklopédiách. Len niekoľko Eilingsfeldových fotiek visí v Múzeu Janusa Pannonia v maďarskom Pécsi. Nedočkal sa retrospektívnej výstavy ani monografie. Pritom vytvoril umelecký dokument mimoriadnej hodnoty, záznam o Európe, ktorá buď už zmizla, alebo sa rýchlo stráca z máp aj z hláv.

Veľmi si cením súhlas dedičov autorských práv s použitím jeho fotiek na obálke a vnútri knihy.


Prečítajte si aj o
dunajských fotografiách od Inge Morath.