Letný De:Bug recenzuje Eskortu. Časť redakcie tohto skvelého magazínu sme v roku 2000 hostili s Tiborom Holodom na prvom Wilsonicu. Pre nedostatok financií vtedy bývali u mojej babky na Palisádoch. Na ten booking Berlínčania určite nikdy nezabudnú :-)
Ďakujem všetkým, ktorí umožnili, aby som 25. júna 2009 vystúpil na ArtFilm Feste v Trenčianskych Tepliciach.
Oru, špeciálna vďaka za všetky fotky aj za video na YouTube.
Až do leta 1989 prebiehali dva prázdninové mesiace vždy takmer úplne rovnako. 1. júla sme odcestovali na chalupu do Nízkych Tatier a vrátili sme sa 31. augusta.
Z hôr sme sporadicky vyrážali na výlety do takých medzinárodne atraktívnych lokácií ako Kokava nad Rimavicou, Domažlice alebo Zemplínska Šírava, z číreho zúfalstva nazývaná aj „Slovenské more“. Najzápadnejšie mesto, aké som videl, sa volalo príznačne Východný Berlín.
Železničné stanice v strednej Európe sú zväčša depresívne miesta, zúfalo schátrané, husto osádzané otrasnými reklamnými panelmi, očurané, páchnuce pohostinstvom, plné sektárov, bezdomovcov a stratených čiernych duší. No po návšteve Nových Zámkov viem, že aspoň jedna je výnimkou. Budova ma fascinovala, odkedy som do vstúpil.
Prvé som uvidel lampy-sputniky, ktoré sa na dlhých lanách ťahali zo stropu, za aký by sa nemusel hanbiť ani minimalista Donald Judd. Pod nimi trónili čudesné hranaté objekty zo startrekovskej kozmickej lode.
Dispozičný návrh vypracoval dnes už skoro zabudnutý architekt Imrich Csintalan, prijímaciu budovu dizajnoval známejší Vojtech Fifik. Realizáciu vykonalo Železničné staviteľstvo Bratislava za 25 miliónov československých korún – v strašnom roku novej éry 1971. Čítať ďalej
Blahoželám svojmu dvornému vydavateľstvu Albert Marenčin k štvornásobnému úspechu na tohtoročnej Cene Jána Hollého, ktorá sa udeľuje za najlepšie umelecké preklady roka!
Ján Štrasser ju získal za knižku Vasilija Aksionova Moskva-kva-kva v kategórii próza. Čestné uznania porota adresovala Ivane Dobrakovovej za dielo Emmanuela Carréra Ruský román a Anne Doležalovej in memoriam za zbierku čínskych poviedok Li Šun-ta stavia dom.
Všetky tri knihy vydal Marenčin, ktorý dostal aj Poctu Literárneho fondu za významný edičný čin. Cena Jána Hollého sa udeľuje od roku 1967.
Prečítajte si moje hodnotenie kníh Moskva-kva-kva a Ruský román.
Moju najmilšiu pieseň Somebody síce Depeche Mode opäť nezahrali, ale napriek tomu ma nadchli aspoň tak ako kedysi v detstve. Najradšej mám tie momenty, keď Martin L. Gore zostane na pódiu iba s klaviristom. Skladba Home priniesla skutočnú katarziu aj v brutálnom daždi. Mrazilo ma tak omamne, silno a príjemne, ako to dokáže iba umenie.
Vynikajúci zvuk (pred tromi rokmi to bola menšia katastrofa). Staré hity dostali nový digitálny zvuk, ktorý im dáva raz charakter techna, inokedy post-rocku, čo elektronický pop výrazne oživuje. A opäť strhujúca videoprojekcia Antona Corbijna, ktorému už pomaly treba chystať retrospektívnu výstavu. Nech žijú osamelý čierny havran Krá na púšti, čiernobieli tancujúci hipisáci ovešaní mierovými znakmi a hlavne žena, ktorá svojej milenke cmúľa palec. Strangelove: Because you have to make this life liveable!
Organizátorom odporúčam už len jediné: vymyslieť, ako na bratislavský štadión Interu nielen prísť, ale ako z neho aj odísť. Fakt, že sa tam minule ani teraz nikomu nič vážne v tlačenici pri východe nestalo, je zázrak, ale tie nikdy netrvajú dlho…
Prečítajte si: Depeche Mode v ČSSR: nielen hudba, ale laické náboženstvo
Fotku som urobil na telefóne už mokrý ako myš:
Novinár Štefan Hudec zo SME prekvapivo prišiel na moju čítačku v berlínskom Literaturwerkstatte v piatok 19. júna 2009. Napísal o tom zážitku krátku reportáž:
“Ako jednému z mála súčasných slovenských autorov sa Hvoreckému pomaly darí presadzovať v Nemecku. Pred rokmi získal prestížne štipendium Literárneho kolokvia v Berlíne, pravidelne vystupuje na knižných festivaloch, píše eseje o Slovensku do prestížnych denníkov. Recenzie jeho kníh sú pritom veľmi rozdielne. Mníchovský Süddeutsche Zeitung bol k Eskorte kritický, naopak Frankfurter Allgemeine Zeitung ju ohodnotil pozitívne. Aj vďaka tejto reklame bola na čítačke v literárnom ateliéri Kultur Brauerei plná sála ľudí.”
Michal Hvorecký 