Ktovie, či sa kultúrny priestor A4 podarí vyštvať z adresy na Námestí SNP už teraz, alebo to ešte zopár mesiacov potrvá. Ale koniec čoskoro príde, na to dám ruku do ohňa s rovnakou istotou, ako že štyri poschodia úradníkov v inštitúciách Národného osvetového centra budú nad hlavami SkRATu, NEXTu, Trištvrte Revue a ďalších spokojne vyhnívať ďalšie desaťročia.

(Nehádžem všetkých tam hore do jedného vreca, ale poznám situáciu v budove dosť dobre na to, aby som vedel, že keby tam zostal iba každý desiaty zamestnanec, tak naša kultúra utrpí oveľa menej ako predaj borovičky v susednom hypermarkete.)

Hádam nikde v štáte sa tak neudomácnilo spojenie “vykazovať činnosť” ako v reálne prežívajúcom socialistickom kolektíve, kde sa akože riadi kadečo od folklórnych tancov, cez umelecký prednes a amatérske divadlo až po stánky na knižných veľtrhoch – všetko aktivity, do ktorých by štát vôbec nemal strkať prsty, pretože im nerozumie, kazí ich a bez neho fungujú aj tak oveľa lepšie. (Moja obľúbená je “štandardizovaná metodika na posúdenie vývojových trendov v zložení publika aj v jeho názoroch na úroveň Hviezdoslavovho Kubína”!:) Keby aspoň jeden “zhora” raz pohol prstom v prospech A4ky, tak by sa návštevník Nultého priestoru nemusel neraz cítiť ako na disidentskom spiknutí, za plotom, v izolácii.

Možno Facebook – jediný ozajstný stratég SaS – opäť pomôže, tak ako to v prípade návrhu riešiť krízu verejnoprávnych médií zrušením Rádia FM. (Zábudlivým pripomínam, že o to isté, o čo teraz kúzelník Alexander, sa nie tak dávno s A4 pokúsil Štefan Hríb s družinou.)

Čítať ďalej →